utorok 18. októbra 2016

Život Panny Márie I. - Mária Matka Božia

Príchod Marie Panny na svet. Oddiel prvý. Maria, matka božia.

1. Hodnosť matky božej.

Pravá veľkosť Márie, jej cele vlastná a žiadnemu inému tvoru neudelená veľkosť a postavenie záleží v tom, že je ona matkou božou. Táto jediná prednosť pusúva ju do radu, ktorý je o mnoho vyšší než všetky iné stvorené bytnosti, povyšuje ju po hranice božstva, a činí ju strediskom všetkého požehnania vo Starom i Novom Zákone, ovšem že nie z ohľadu na jej osobu, ale vzhľadom na jej Syna. 

Maria je zázrakom zázrakov, novým stvorením, vlastným duchovným svetom. Čo je človek v rade prírody, čo Ježiš Kristus v rade slávy, to je Maria v rade milosti: ona je korunou, vrcholcom a strediskom v rade spasenia.

Matka božia! Keď svätý Peter Damianský nad vznešenosťou slova tohto rozjímal, zvolal: „Ako by mohlo chváliť slovo smrteľného človeka tú, čo vydala zo seba Slovo, ktoré na veky zostáva. Ktorýže jazyk mohol by vynájsť sa súci chváliť Pannu, ktorá porodila Toho, ktorého všetky živly oslavujú a ktorého, trasúc sa, poslúchajú. Keď hrdinské skutky niektorého mučeníka vyzdvihnúť chceme, keď jeho cnosť ku chvále nášho Spasiteľa oslavujeme; tu podávajú nám k tomu predmet i slová skutky; ktoré patria do oboru ľudskej skúsenosti a ľudského pochopu. Keď však chválu naj blahoslavenejšej rodičky božej opísať chceme, tu skýta sa nám len všetko nové, neslýchané, nad poňatie ľudské vyvýšené, i nenachádzame slov čo len čiastočne vyjadriť vysoké tieto tajomstvá. Alebo ktorého i človeka rozum vie vysvetliť tú skutočnosť, že Stvoriteľ pochádza od stvorenia? V panenskom živote čistej devy počne sa Nekonečný, ktorého celý šíry svet nemôže občiahnuť. V náručí matky leží ako nevládne dieťa Nesmierny, ktorý so spoluvečným Otcom podstatu všetkých vecí spravuje, ktorý panovaním svojej všemohúcnosti tíši búrky mora, ktorý žriedlam nevyčerpateľnú hojnosť vôd poskytuje, ten živí sa skromným pokrmom, ktorý mu jeho panenská matka podáva. Žiadna ľudská reč nenájde sa teda za súcu chváliť tú, z ktorej Prostredník medzi Bohom a človekom telo svoje prijal." (Serm. 45. in Nativ. M.)

Všetko, čo ostatní ľudia veľkého za Boha a spásu človečenstva vykonali, nedá sa porovnať s tým, čo Maria vykonala. Proroci Vykupiteľa predzvestovali, anjeli oslavovali jeho narodenie, svätý Ján Krstiteľ čo jeho predchodca ukázal ho svetu a pripravoval mu cestu, apoštolovia oboznámili s ním národy. Sluhovia cirkve ohlasujú po všetky storočia slovo jeho, vysluhujú jeho sviatosti a tajomstvá. Maria nám však Vykupiteľa samého, z jej vlastného tela a krvi utvoreného, darovala s nekonečnou láskou, s nesmiernymi starosťami a nevýslovnými žalosťami živila a vychovala, aby sa stal obetou za nás. Osvojila si rozhodnutie spravodlivého, urazeného Boha, a nešetrila jednorodeného Syna svojho; privolila k jeho pohaneniu a k boľastiplnej smrti, a nemo stojac u päty kríža, srdcom boľasťou prerazeným priniesla ho i seba za obetu!

2. Nadprirodzené vyzdobenie matky božej.

S týmto božím materinstvom spojené sú i všetky výsady, ktoré taká vznešená hodnosť predpokladá a v sebe uzaviera. Základnou požiadavkou a nezbytnou okrasou matky božej je svätosť Bohu čo najpodobnejšou ju činiaca. Keď bol svätý Ján Krstiteľ toľkými milosťami obohatený a posvätený už pred narodením, len aby sa stal hodným predchodcom Ježiša Krista; a keď bol svätý Pavel vyvolenou nádobou, len aby sa stal z neho veľký apoštol národov: aké to všetko milosti mal dať Boh tej Panne, ktorá mala byť jeho matkou ?! Ona bola, ba i musela byť milosti plnou čo majstrovské dielo božskej všemohúcnosti a dobroty. Utešene vyslovil sa svätý Anzelm vo svojom spise O počatí Márie (hl. 28.): „Patrilo sa, aby takou čistotou, nad akú väčšej po Bohu sa mysleť nedá, leskla sa tá Panna, ktorej ustanovil Boh odovzdať svojho jednorodeného Syna, ktorého tak miloval ako seba, a to tak odovzdať, aby jeden a ten istý Syn boží bol spoločným Synom Boha Otca a Panny, ktorú sám Syn vyvolil, aby ju podstatne za svoju matku učinil, a z ktorej Duch svätý chcel a pôsobiť mal, že by počatý a porodený bol ten, od ktorého on sám pochádza.

Keď Šalamún tak mnoho umenia upotrebil, toľko pokladov a času vynaložil, len aby arche úmluvy, čo len tabule božích zákonov, a žiadny iný poklad neobsahovala, hodný príbytok prichystal; čo všetko mal učiniť Boh, aby svojmu jednorodenému Synovi nie príbytok, ale matku prichystal, ktorá samojediná mala dať prvú látku tomu telu, čo on pre nás na seba vziať chcel, taktiež i prvý pokrm, ktorý vo svoju krv obrátil, aby ju za spásu sveta vycedil."

3. Matka a Syn.

Medzi Synom a matkou božou je najužšie spojenie. Nie je väčšej, prirodzenejšej podlžnosti nad tú, ktorú majú dietky ku svojim rodičom preto, že im oni život dali. Táto všeobecná páska, čo každé dieťa ku darcom pozemského života tak nežne a mocne viaže, bola u Ježiša Krista, j ako pravého človeka, tým silnejšia, že táto jeho podlžnosť nedelila sa medzi otcom a matkou, ale smerovala len k tej panenskej matke, z ktorej on tu dolu splodený bol a sa narodil. Ten istý tedy, ktorý rozkázal: „Cti otca svojho i matku svoju", keď časom k ľudom pripočítaný byť chcel, vyplnil svoj príkaz a dokázal vďaku v omnoho väčšej miere k tej, ktorú si za matku vyvolil, ctil a miloval. Márii dané milosti musíme tedy merať dľa vďačnosti nekonečne slávneho a štedrého Boha, ktorý tak významnú podlžnosť chcel zaplatiť tej, čo mu z najvyššej lásky pozemský život darovala. Keď už za pohár čerstvej vody, ktorú kto v jeho mene tu dolu chudobnému podá (Matúš 10, 42.), prúd večnej slávy v nebesiách sľubuje, koľké more milostí mal už potom vyliať na tú, čo mu krv zo svojich žíl dala!

Keď rozjímam, ó Pane, nad týmto najväčším divom moci tvojej, vďaky moje zasielam ku trónu tvojmu za veľkú hodnosť a milostiplné vyzdobenie rodičky božej, ktorú si na nebi i na zemi za takú ustanovil. Seba samého si spojil s preblahoslavenou pannou, a vyvýšil si ju, aby spolu s tebou pracovala na tvojom najväčšom diele: na vykúpení a posvätení človečenstva. Do povahy berúc tedy dielo toto, ó najsvätejšia Trojica, a vidiac tú pannu s tebou v spojení, ctím ju hneď po tebe čo najväčšiu a najsvätejšiu osobu, ktorá bola tvojej veľkosti a lásky najhodnejšia, a taká i zostane; ctím ju čo takú, ktorá v hodnosti a svätosti všetkých ľudí a anjelov prevyšuje. Radujem sa z celého srdca tomuto tak podivnému vyznačeniu, ktoré si jej, ó trojjediný Bože, udelil.

4. Matka božia a kresťanstvo.

Viera v božie materstvo Márie je však i pre nás ľudí základom a podporou všetkých ostatných tajomstiev kresťanstva; viera táto je cestou ku Kristovi. Odnímte toto božie materstvo, kdeže vám potom zostane vtelenie Ježiša Krista, i celé dielo vykúpenia, i ospravedlnenie človeka? Toto všetko je podmienené narodením sa Syna božieho z panny. A tak môžme riecť: Lono Márie je prameňom kresťanstva práve tak, alebo preto, že je ono prameňom vtelenia sa Syna božieho. Z tejto príčiny bránila svätá cirkev katolícka od prvopočiatku s veľkou odhodlanosťou a horlivosťou čestný názov blahoslavenej panny: Matka božia.

Že by chudobná panna, nevesta tesárova, mala byť vznešenou matkou božou, i len pomyslenie na to bolo kameňom urážky nepravého, nadutého pobožnostkárstva, ale i skúšobným kameňom pravej viery. Nielen dľa predpovedania prorokov, ale i dľa skutočnosti po všetky kresťanské storočia platí znak pravdy a vyvolenia, ktorý Boh sám ustanovil: je to panna, čo počala a porodila Syna, ktorého meno je Emanuel, inak Boh s nami. (Isaiáš 7, 14.) Už v prvých storočiach kresťanstva činil odpadlík cisár Julian kresťanom takúto významnú výčitku: „Vy kresťania neustávate menovať Máriu matkou božou." (Cyrill. lib. VIII. adv. Julian.)

5. Poklona.

Kresťanská dušo, vyznávaj i ty vrúcne a zo srdca tú svätú pravdu, že je Maria matkou božou. Veď na tejto pravde spočíva naša viera v Krista, v jeho vtelenie a naše vykúpenie; na ňu opiera sa naša dôvera a naša úcta k našej najdrahšej kráľovnej. Táto viera v božské materstvo Márie nech ma vedie čo jasná hviezda pri písaní a teba pri čítaní tohto diela k úcte Panny Márie. V tejto viere plní obdivu a detinskej vďačnosti uctievame najsvätejšiu Matku božiu, vysielajúc k nej krásny a zbožný povzdych svätého Epifána, ako výron vlastných našich sŕdc (In Orat. de B. V.): „Biedny som ja, ktorý na to som sa podobral, uvažovať o strašných lúčoch tvojho svetlého lesku, ó Rodička božia, o tvojich nepochopiteľných vlastnostiach, tajomstva neba a zeme, o podivnom mieste spojenia a zmierenia medzi Bohom a človekom. I sily nebies žasnú nad tebou; úžasom nemejú všetci anjeli, Cherubovia i Serafovia. Celý zbor nebeských duchov zaujala ťažká bázeň, chvenie a posvätná hrúza, keď videli, že Ten, čo v nebi prebýva, skrze teba na zemi mešká. Videli, že ty, ó Panno, si nebom i trónom. Uzreli Toho, ktorý je bez počiatku, s trónu Cherubov zostúpiť, aby v tvojom panenskom lone spočíval."

„Ó blahoslavená Panno, čistá holubica, nebeská nevesta, Maria! Nebe, chrám a trón božstva, ktorá máš Krista za ochranné slnko na nebi i na zemi; jasný oblak, čo vyslala si Krista, podobného naj svetlejšiemu blesku svetu k osvieteniu; nebeský oblak, čo v ňom skrytý blesk Ducha svätého na svet si vypustila a silný dážď Ducha svätého na celú zem si vyliala, aby priniesol ovocie viery. Svätá Panno a Rodička božia, ktorá si porodila Toho, čo niekdy v raji Adama zo zeme utvoril, ty si vskutku rodičkou božou, lebo si porodila Slovo z teba telom sa stavšie; rodičkou božou si, lebo si Slovo, Boha v podobe služobníka počala; rodičkou božou si, lebo si Slovo Boha prijala, a telom sa stavšie porodila; rodičkou božou si, lebo ty jediná si porodila jednorodeného Syna vše jediného Boha; neporodila si časného, z teba telom stavšieho sa Boha, ale večného, ktorý bol pred tebou i pred všetkým, ó Panno, obdivuhodný poklade cirkve! Kto to veliké tajomstvo pochopil, nazýva ťa, ó Panno, kňažkou a spolu i oltárom, lebo ty predstavuješ obetný stôl, a priniesla si nám i nebeský chlieb, Krista na odpustenie hriechov. Anjeli žalovali na Evu, teraz však oslavujú teba, ó Maria, ktorá si padlú Evu pozdvihla, a z raja vyhnaného Adama do nebies si zaslala. Lebo skrze teba, ó svätá Panno, spadla priehrada, a odstránené je nepriateľstvo; skrze teba darovaný je svetu pokoj nebeský; skrze teba stali sa ľudia nebešťanmi; skrze teba zažiaril celému svetu kríž; skrze teba zničená je smrť a korisť vyrvaná peklu; skrze teba padlý modly a rozšírilo sa učenie nebeské; skrze teba poznali sme Syna božieho, ktorého si ty, ó svätá Panno, porodila, Pána nášho Ježiša Krista, ktorému všetci anjeli i ľudia sa klaňajú."