13. deň: Tvoja bieda.
»Plačte a kvíľte nad svojimi biedami.« (Jak. 5, 1.) (Zdravas Maria.) Nesmieme dôverovať svetu, lebo je zlý, nesmieme však dôverovať ani sebe, lebo sme slabí. Sme len stvorenia, úbohé, krehké bytnosti, a sami od seba celkom nie súci vykonať niečo nadprírodne dobrého. Radšej robíme zlé ako dobré, a predsa veľa- preveľa si dôverujeme. To je naša najväčšia chyba. Skoro všetko zlé na svete pochádza z klamnej sebadôvery, skoro všetko dobré z dôvery v Boha, ktorá sa najlepšie javí v pokornej modlitbe. Preto musíme sa predovšetkým naučiť dobre živo cítiť svoju biednosť. Čím lepšie sa tomu naučíme, tým radšej sa budeme utiekať k P. Ježišovi a k prostredníci všetkých milostí, k Panne Márii. Čnosť: Uč sa nedôverovať sebe ! Modlitba: Ó, Maria, vypros mi hlboké poznanie mojej úbohosti.
14. deň: Čo som ?
»Kto si ty ?« (Ján 1, 19.) (Zdravas Maria.) Táto otázka platí aj mne. Som:
1. Tvor Boží. Sám zo seba nie som nič, celkom nič. Duša a telo pochádzajú od Boha.
2. Zkazený tvor Boží. Hriech dedičný pokazil moju prirodzenosť už v Adamovi, od koho som ju zdedil. Odvtedy som náchylný k zlému. Mojimi vlastnými hriechami sa všetko ešte väčšmi zhoršilo.
3. Moje telo je hŕstka prachu; onedlho bude pokrmom červíkov.
4. Moja duša je samá úbohosť, znetvorený obraz Boží, je duch plný telesného smýšľania. To je duša bez milosti. Čnosť: Uznaj úprimne úbohosť svojej zkazenej prirodzenosti. Modlitba: Ó, Maria, daj mi dobre poznať, aké úbohé stvorenie som bez milosti !
15. deň: Čo môžem ?
1. Mnoho zlého. »Poznávam svoju neprávosť. (Žalm. 50.). (Zdravas Maria.) Tak ponížene hovoril Dávid. Hriech je to jediné, s čím Boh spolu neúčinkuje. Zhrešiť môžem, bohužiaľ, sám. Budem často premýšľať o svojich hriechoch.
a) Ich veľkosť. Azda som sa dopustil aj ťažkého hriechu. Ťažký hriech je dobrovoľné odvrátenie sa od Boha. Bolo veľmi ošklivé, že moja rozkoš — bolo to hádam len zvieracké ukojenie — bola mi milejšia, ako môj nebeský Otec.
b) Ich počet. Možno, že sa v mojej duši nakopilo viac hriechov, ako mám vlasov na hlave.
c) Ich opakovanie. Hoci mi Otec nebeský odpustil, predsa som Ho azda znovu, ba hádam aj častejšie vyhnal zo svojej duše. Čnosť: Dokonalá, ponížená ľútosť. Modlitba: Ó, Maria, vypros mi milosť, ošklivosť cítiť nad sebou samým a opravdivú, úprimnú ľútosť nad hriechami.
16. deň: Čo môžem ?
2. Málo dobrého. »Bezo mňa nič nemôžete činiť.« (Ján 15, 5.) (Zdravas Maria.)
a) Varovať sa zlého. Bez milosti Božej nemôže nikto dlhší čas chrániť sa smrteľného hriechu, tým menej všedného hriechu.
b) Robiť dobre. Bez milosti Božej nemôžeme spraviť nič nadprírodne dobrého. Vôbec nič; ani myslieť niečo dobrého, ešte menej modliť sa, veriť, dúfať, milovať.
c) Konať záslužné skutky. K záslužnému skutku je potrebná milosť posväcujúca a pomáhajúca. Keď jedna alebo druhá chýba, skutok nemá ceny pre večnosť.
d) Účinkovať požehnane. Keďže nemôžem bez milosti ničoho zrobiť pre seba, tým menej môžem u iných. Kňazi, spisovatelia, rodičia, učitelia, vychovávatelia, vodcovia národa nemôžu nič nadprírodne dobrého na svete vykonať bez milosti Božej. Zhola nič. Čnosť: Uznaj svoju všestrannú bezmocnosť vo veciach nadprírodných. Modlitba: Ó, Maria, daj, aby som si vysoko vážil všetko nadprírodne a dobre spoznal, že všetko závisí od milosti !
17. deň: Čo mám ? Málo.
»Ja som úbožiak a chudák. Bože, pomáhaj mi !« (Žalm. 69, 6.) (Zdravas Maria.) Boh rád pomáha svojou milosťou. Ale často len málo, lebo Mu sami kladieme prekážky. Uvažuj len o svojich dobrých skutkoch.
1. Je ich málo. Hádam máš viacej zlých myšlienok, slov a skutkov, ako dobrých. Spomeň si najmä na toľko preletujúcich ti hlavou myšlienok a neužitočných slov.
2. Sú plné chýb. I tých málo dobrých skutkov je poškvrnené mnohými chybami. Pri modlitbe sme roztratení, pri práci náladoví, pri dobrých skutkoch často sebeckí. Čnosť: Uznaj svoju úbohosť ! Modlitba: Ó, Maria, daj, aby som dobre poznal svoju vnútornú chudobu.
18. deň: Načo som na svete ?
»Buďte dokonalí, jako i váš Otec nebeský je dokonalý.« (Mat. 5, 48.) (Zdravas Maria.) Hoci je moja prirodzenosť pokazená a moja osoba taká úbohá, povolal ma Boh k vysokému cieľu. (Žalm. 11,2.)
1. Môj cieľ vo všeobecnosti. Mám na zemi Boha ctiť, milovať a potom Ho požívať v nebi. Áno, už tu mám byť vždy čistejším, šľachetnejším, krajším až do svojej smrti. Mám byť dokonalým, ako milý Otec v nebesiach.
2. Môj zvláštny cieľ. Som katolík, vychovávateľ, mníška, kňaz. Boh má so mnou zvláštny úmysel. Badám v sebe zvláštnu lásku ku kňazom, k pápežovi, k Cirkvi, k dušiam v očistci, ku sv. Jozefovi, k P. Márii, k Srdcu Ježišovmu, k najsv. Sviatosti, k Duchu svätému, k Opatere Božej ? Všetko to sú znaky zvláštneho riadenia Božej milosti. Čnosť: Smýšlaj vznešene o svojom povolaní a váž si ho ! Modlitba: Ó, Maria, daj mi dobre poznať, čo Boh odo mňa žiada a pomôž mi, aby som ostal verný svojmu povolaniu a dosiahol svoj cieľ.
