Úvod.
1. Čo chce pravá pobožnosť ?
Chce duše bezpečne a iste viesť skrze P. Máriu k Pánu Ježišovi.
2. Čo pôsobí táto pobožnosť ? Podporuje ako nijaká iná:
1. Úctu trojjediného Boha.
2. Úctu svätého človečenstva Kristovho, zvlášte Jeho najsv. Srdca.
3. Úctu prebl. P. Márie.
4. Úctu Svätých.
5. Spásu vlastnej duše.
6. Spásu iných duší na zemi.
7. Spásu duší v očistci.
3. V čom pozostáva ?
1. Treba sa zasvätiť prebl. P. Márii.
2. Treba žiť vo vnútornom spojení s P. Máriou.
I. Zasvätenie sa Panne Márii.
4. Prečo sa zasväcujeme P. Márii ?
Aby nás odovzdala Srdcu Ježišovmu.
5. Prečo sa radšie nezasväcujeme samému Srdcu Ježišovmu ?
Preto, lebo by tak Srdce Ježišovo nedostalo od nás toľko. Naše dary stávajú sa cennejšími, keď ich skrze P. Máriu prinášame P. Bohu, lebo Ju Boh celkom zvláštne ustanovil za prostrednicu. Ona nás a naše skutky očisťuje, ozdobuje, a nahraďuje naše chyby a nedostatočnosti. Používa na to zásluhy Ježiša Krista, tiež i svoje vlastné ako aj zásluhy sv. Cirkvi, ktorými Ona nakladá. Takto sa duša väčšmi ušľachťuje a dobré skutky získavajú na počte i na cene.
6. Nemohlo by Srdce Ježišovo aj samé to isté pôsobiť, čo robí P. Maria ?
Zaiste by to P. Ježiš mohol sám, keby chcel. On však sám podrobil sa tomuto poriadku. Chcel sa stať človekom skrze P. Máriu a chce sa narodiť a rásť v dušiach skrze Ňu.
7. Prečo odovzdal Pán Ježiš tento úrad svojej Matke ?
Preto, že Boh chce spasiť ľudí pomocou ľudí. Ale sú ešte aj niektoré iné príčiny:
1. Všetko, čo nám Pán Ježiš zaslúžil sám a dokonale, zaslúžila nám aj P. Maria, ale len skrze Neho a nedokonale, predsa však skutočne (Pius X.)
2. Ako prvá žena - Eva, skrze Adama priviedla k nešťastiu, tak tá druhá, lepšia žena — P. Maria, skrze P. Ježiša mala zachrániť všetkých ľudí.
3. Čím viac si vážime P. Máriu, tým viac si ceníme dôstojnosť a zásluhy Pána Ježiša.
4. Pokora si hľadá prostrednicu k nekonečne svätému Spasiteľovi.
5. Kto sa celkom odovzdá P. Márii, ktorá bola iba stvorením, zaiste bude tým silnejšie dôverovať v P. Ježišovi, a v Bohu.
6. P. Ježiš sám chce svoju Matku čo najväčšmi ctiť a chce, aby sme Ju aj my uctievali.
7. P. Maria je našou Matkou.
Hlavný dôvod je: Keď Boh aj nevyžaduje tú pobožnosť, Pán Ježiš si ju praje. To je dosť.
8. Ale či sa sv. Margita Alacoque nezasvätila najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu ?
Áno, Pán Ježiš jej však potom povedal:
»Vidíš, odovzdal som ťa svojej Matke, aby ťa pripravila pre moje plány. Podobne musíš aj ty celkom sa odovzdať P. Márii, keď sa chceš stať súcim nástrojom Srdca Ježišovho a zvláštnym nástrojom milosti Božej.
9. Čo zasväcujeme P. Márii ?
1. Telo,
2. dušu,
3. vonkajšie dary,
4. vnútorné dary, j. dobré skutky.
10. Ako zasväcujeme P. Márii svoje telo ? Keď jej sľúbime, že ho nebudeme upotrebúvať na zlé, ale na dobré. Podobne aj zmysly, totiž oči, uši, jazyk, ruky a nohy nebudeme upotrebúvať na hriech, ale na dosiahnutie Božieho požehnania pre seba a pre iných.
11. Ako si zasväcujeme P. Márii dušu ?
Keď jej sľúbime, že v našej duši bude panovať milosť Božia a nie hriech, alebo pôžitkárstvo a náladovosť. A to isté sľúbime aj o schopnostiach svojej duše, o pamäti, rozume a vôli.
12. Ako zasvacujeme P. Márii všetko, čo len máme tak mimo seba, ako aj v sebe ?
Keď Jej sľúbime, že to všetko nebudeme užívať na zlé, ale na dobré.
13. Ktoré sú to tie naše veci mimo nás ? Všetko, čo je naším majetkom, ako dom, hospodárstvo, peniaze, šaty, knihy a iné veci.
14. Ktoré sú naše veci v nás ?
Sú to dobrá v nás samých, ako nadanie, schopnosti, umenie, zkúsenosti a čnosti.
15. Ako zasväcujeme P. Márii dobré skutky ?
Keď jej odovzdáme všetku ich cenu.
16. O ktorých dobrých skutkoch je tu reč ?
O tých, ktoré sú dobré a spolu aj záslužné. Aby však niektorý skutok bol pre nebo záslužný, treba, aby sa stal:
a) pomocou pomáhajúcej milosti,
b) spoluúčinkovaním slobodnej vôle,
c) v stave posväcujúcej milosti,
d) s dobrým úmyslom aspoň na toľko, aby sme si boli povedomí, že nerobíme nič nedovoleného. Teda sú potrebné: poznanie a súhlas vôle, pomáhajúca milosť a stav milosti.
17. Akú cenu majú dobré skutky ?
Predovšetkým ctime nimi Boha. Mimo toho má každý dobrý skutok trojakú cenu: Možno ním zadosťučiniť, vyprosiť si niečo a zaslúžiť.
18. V čom pozostáva zadosťučiňujúca cena dobrého skutku
V tom, že vymôže odpustenie časných trestov, ktoré sme si zaslúžili za hriechy. Každý hriech zasluhuje trest, smrteľný hriech zasluhuje trest večný, všedný hriech trest časný. Pri svätej spovedi sa odpúšťajú hriechy, z ktorých sa vyspovedáme, nie však všetky časné tresty. Obyčajne zostáva po každom odpustenom smrteľnom hriechu väčší časný trest, ktorý treba odpokutovať čiastočne za zemského života, čiastočne v očistci (na pr. že tu, kým žijeme, pošle Boh na nás nešťastie, v očistci zas viac rokov trvajúce muky.) Čím je naša ľútosť menšia, tým viac časných trestov nám zostáva. Každým dobrým skutkom však zmenšu. jeme si časný trest, najmä slyšaním sv. omše a získavaním odpustkov. To je zadosťučiňujúca cena dobrých skutkov.
19. V čom je vyprosujúca cena dobrého skutku ?
V tom, že svoláva požehnanie s neba pre telo a pre dušu. Každý dobrý skutok je akoby prosba, ktorá niečo vyprosí, niečo vymôže. Najviac vymôže modlitba, ktorou prosíme o niečo, hlavne pri svätej omši a ešte viac omša svätá sama.
20. V čom je záslužná cena dobrého skutku ?
V tom, že rozmnožuje posväcujúcu milosť a v nebi zväčšuje našu večnú slávu a blaženosť. To je najväčšia cena, účinok dobrého skutku. Lebo tak i ten najmenší dobrý skutok pôsobí cez celú nekonečnú večnosť.
21. Ako odovzdávame P. Márii túto trojnásobnú cenu všetkých dobrých skutkov ?
Tak, že odovzdáme P. Márii zadosťučiňujúcu a vyprosujúcu cenu svojich skutkov, aby s nimi nakladala dľa svojej vôle, záslužnú cenu skutkov však, aby ich zachovala pre nás. To je podstatnou známkou pravej pobožnosti.
22. Či nerobia toto zasvätenie sv. Matke Božej aj marianskí sodáli ?
Zaiste, ale nezriekajú sa pri tom práva rozhodovať o cene svojich dobrých skutkov. Ani rehoľníci a rehoľnice sa nezriekajú toho práva pri skladaní sľubov.
23. Či sa po smrti nedostavím prázdnymi rukami pred svojho Sudcu a nebudem sa musieť azda veľa storočí trápiť v očistovom ohni, keď prepustím zadosťučiňujúcu cenu všetkých dobrých skutkov (aj s odpustkami) prebl. P. Márii ?
To nie, lebo však pri tomto súde bude aj P. Maria. Ona:
1. udobrí večného Sudcu,
2. ponúkne za teba Sudcovi z pokladnice zásluh, ktorú Ona spravuje, viac, ako by si bol mohol sám nashromaždiť. Kto sa P. Márii zasvätí a celkom na ňu sverí, je istejší, ako kto sa spolieha sám na seba.
24. Či nebudú tým ukrátení moji známi a príbuzní v očistci, keď odovzdám P. Márii všetky odpustky ?
Nie. P. Maria zná tvoje povinnosti a žiadosti a vyplní ich o veľa lepšie, ako ty sám. Je však dobre, keď Jej svoje túžby zvlášť prednesieš, lebo sa Jej to ľúbi. Môžeš Jej povedať: »Milá Matičko, odovzdávam Ti všetko a celkom. Prosím Ta však privlastni tieto odpustky, túto sv. omšu duši môjho otca, môjho predstaveného atď., veď dobre vieš, že ma zákon lásky a povďačnosti núti im pomáhať.«
25. Ako je to s vyprosujúcou cenou dobrých skutkov ?
1. Ty a tvoji príbuzní, známi a predstavení obsiahnu takto viac, ako keď by si prosil bez P. Márie. Ona vie tvoje povinnosti, túžby a potreby lepšie ako ty.
2. Je však dobre svoje osobitné záležitosti P. Márii aj zvlášte odporúčať, ako ti to vnuká milosť Božia, tvoje dobré srdce alebo to vyžadujú tvoje povinnosti. Môžeš to na pr. takto spraviť:
»Milá Matičko rozhoduj dľa svojej vôle o celej vyprosujúcej cene mojich dobrých skutkov a modlitieb. Ty lepšie vieš, čo napomáha česť Božiu a spásu duší.« Ale nič neprekáža, aby si Jej predložil niektorú osobitnú vec, ako na pr.: »Vypros mi zdravia, aby som zase mohol čím skorej svoje povinnosti zastávať, pomôž môjmu dobrému otcovi v tejto núdzi, alebo môjmu priateľovi vo vážnej veci« a tak podobne.
26. Či sa po zasvätení už vôbec nemám modliť k Bohu, k P. Ježišovi a k Svätým ?
Ba hej, práve teraz. Lenže sa to má diať zavše v úzkom spojení s P. Máriou na pr.:
»Nebeský Otče, ja tvoj úbohý tvor, prichádzam teraz k Tebe, ale skrze Máriu a pod Jej vedením. Ona sama ma ozdobila zásluhami Tvojho a Svojho Syna, aby som sa mohol v slušnom rúchu pred Tebou objaviť. Prosím Ta teda plný detinskej dôvery ...«
Aj k milým Svätým sa ti treba často utiekať a ich vzývať. P. Maria to rada vidí, keď my, deti tohto slzavého údolia, obcujeme so svojimi bratmi a sestrami v nebi. Veď Ona je spoločnou našou Matkou.
27. Či vzýva aj Cirkev sv. tak často P. Máriu a Svätých ?
Zaiste. Pozri si !en omšovú knihu a nebudeš pochybovať. Kňaz pri sv. omši znova a znova spája sa nielen s veriacimi, ale aj s anjelmi a so Svätými v nebi a hlavne s Pannou Máriou. A akými vznešenými slovami a názvami oslovuje pri tom každý raz P. Máriu. Pri breviári, litániách a ruženci je to podobne.
28. Akým právom sa menuje táto pobožnosť »pravou« ?
Takto nazval túto pobožnosť ešte blahosl. Ludvik.
A to z nasledujúcich príčin:
1. Nie, ako by chcel tým tvrdiť, že každá iná pobožnosť k P. Márii je nepravá. To nie. Veď mnohí kresťania ctili a ctia si P. Maria ako sa patrí aj bez tejto pobožnosti, tak, že sa mnohí z nich aj veľkými svätými stali. Aj bez tejto pobožnosti možno teda dosiahnuť vysoký stupeň dokonalosti. Ale ťažšie. Blahosl. Ludvik nie bez základu hovorí, že touto pobožnosťou ľahšie a istejšie obsiahneme dokonalosť. Veď nám Boh svoju Matku na to dal, aby nám obľahčila cestu k Nemu. Čím väčšia je pobožnosť k Panne Márii, tým ľahšia je cesta. V tomto smysle je naša pobožnosť pravá, lebo najľahšie a najistejšie vedie k cieľu.
2. Aby aj takto zdôraznil, že pri tejto pravej pobožnosti nie je také veľké nebezpečenstvo upadnúť do nepravej pobožnosti. Klamnou by bola pobožnosť k P. Márii, keby Ju niekto preto uctieval, aby mohol tým smelšie hriechy páchať.
Poznámka: Keď hriešnik, ktorý má slabú vôľu, opätovne sa utieka k P. Márii a prosí Ju, aby mu pomáhala pokánie robiť a život svoj polepšiť, uctieva P. Máriu dobre a správne. Ak zotrvá v tejto pobožnosti, jeho slabá vôľa stane sa vlivom Rodičky Božej vše silnejšou.
3. Aby tým vyjadril, že týmto cvičením uctievame Pannu Máriu v najvyššom stupni; a že Ju tak uctievame, ako si to vlastne zasluhuje.
4. Aby označil, že touto pobožnosťou najlepšie uctievame aj samého Pána Boha a Ježiša Krista. Pravá úcta k P. Maril musí smerovať k Pánu Ježišovi a napomáhať skorej česť Božiu, ako náš vlastný osoh. To sa deje práve tu. Odovzdávame sa Jeho riadeniu skrze ruky P. Márie. To je hlavný ciel zasvätenia sa P. Márii.
29. Ako zrobiť toto zasvätenie ?
Najlepšie je, keď nasleduješ radu blah. Ludvika z Monfortu.
30. Akú radu dáva blah. Ludvik ?
1. Vyber si pre toto zasvätenie vhodný deň, najlepšie nejaký mariansky sviatok.
2. Pripravuj sa na to za tridsať dní.
3. Na ustanovený sviatok pristúp ku sv. prijímaniu a hneď po ňom (lebo aspoň ten deň) pomodli sa krásnu zasväcujúcu modlitbu od blah. Ludvika.
4. Obnov zasvätenie a prípravu každoročne, ako keď si to robil prvý raz.
31. Ako robiť 30 - dňovú prípravu ?
Každý deň: 1. rozjímaj, (rozmýšľaj), 2. modli sa.
12 dní rozmýšľaj, aký klamný a zlý je svet, aby si sa ho naučil dôkladne poznať a zbaviť sa svetárskeho ducha.
6 dní uvažuj o sebe samom: aký si úbohý a hriešny, aby si sa naučil seba lepšie poznať a sebe nedôverovať.
6 dní rozjímaj o slávnych prednostiach Panny Márie, aby si aj Ju lepšie poznal a v Nej dôveroval. Veď Ju Pán Boh tak veľmi vyznačil a miloval.
6 dní rozjímaj o úrade, dôstojnosti a láske Ježiša Krista, aby si Ho lepšie poznal a dokonalejšie sa Mu odovzdal a obetoval skrze Máriu.
32. Je platné zasvätenie aj vtedy, keď vynechám čo-to zo spomenutých cvičení ?
Je, ak len máš vôľu ho vykonať. Radím ti však, aby si spomenutú prípravu v budúcom roku tým lepšie vykonal. Tvoja horlivosť musí rásť s roka na rok. Aby si sa v horlivosti obnovil, môžeš sa tú dlhšiu zasväcujúcu modlitbu častejšie v roku modlievať.
