nedeľa 9. októbra 2016

Príbehy Sv. Liguoriho o Panne Márii - Ako Panna zachránila protestanta

V Dejinách jezuitských kláštorov v Neapolskom kráľovstve je zaznamenaná správa o mladom škótskom šľachticovi, menom Viliamovi Elfinstonovi, príbuznom kráľa Jakuba. Pochádzal z protestantskej rodiny, ale Božia milosť mu otvorila oči, aby poznal svoj blud. Prišiel do Francúzska, kde s pomocou škótskeho jezuitu a ešte viac na orodovanie blahoslavenej Panny poznal konečne pravdu, zriekol sa bludu a stal sa katolíkom. Odtiaľ sa odobral do Ríma.

Jedného dňa bol veľmi zarmútený a plakal. Keď sa ho priateľ pýtal na príčinu smútku, odpovedal, že sa mu v noci zjavila duša zomrelej matky a povedala mu: „Šťastie pre teba, syn môj, že si vstúpil do pravej Cirkvi. Ja som zahynula, pretože som zomrela v blude." Od toho dňa si ctil ešte vrúcnejšie Pannu Máriu a vyvolil si ju za jedinú matku. 

Panna Mária mu vnukla myšlienku, aby sa stal rehoľníkom; i zaviazal sa k tomu sľubom. Keďže bol chorý, odišiel do Neapola, aby sa uzdravil v tamojšom podnebí. Boh však chcel, aby v Neapole zomrel, a to ako rehoľník. Keď totiž hneď po svojom príchode smrteľne ochorel, pohol prosbami a slzami predstavených, aby ho prijali za člena rehole. Potom po svätom prijímaní pred Najsvätejšou sviatosťou zložil rehoľné sľuby a bol prijatý do Spoločnosti.

Všetci boli dojatí jeho vrúcnosťou, ako ďakoval svojej Matke Panne Márii, že ho vytrhla z bludu a vyprosila mu milosť umrieť v pravej Cirkvi, v Božom dome, uprostred rehoľných bratov. Preto volal: „Aké je krásne umierať uprostred toľkých anjelov!" Keď ho napomínali, aby si odpočinul, odpovedal: „Keď sa blíži koniec môjho života, nie je už kedy odpočívať." 

Pred smrťou potom povedal okolostojacim: „Nevidíte, bratia, dookola stáť anjelov?" Keď šepkal akési slová, pýtal sa ho jeden z rehoľníkov, čo hovorí. Odpovedal, že mu anjel strážca zjavil, že bude len krátky čas v očistci a hneď potom príde do neba. Nato sa zasa začal rozprávať s milou Matkou Pannou Máriou, vzývajúc ju znova a znova: „Matka, Matka!" Konečne vydýchol dušu tak ticho, ako keď dieťa zaspáva v náručí matky. Onedlho bolo zjavené jednému rehoľníkovi, že mladík je už v nebi.