Či len milé, zlaté slová ?
Že pravý ctiteľ Panny Márie nezahynie, je istotne veľmi pekná, potešujúca náuka. A koľko ráz ju počujeme.
Ale podistým nejednému príde na um, ako mne: či je to ozaj celkom tak? ! Či sú to iba milé, zlaté slová na potechu srdca ? A či je to ozajstná, nelíčená, číra pravda, ktorá sa i dokázať dá ?
Táto myšlienka mátala mi v hlave už od detinstva, asi od 12. roku. Hej, často som počul na kázňach, že opravdivý ctiteľ Panny Márie nezahynie, ale som nepočul základného a všestranného dôkazu a vysvetlenia.
Aby som sa sám presvedčil, hľadal som dlho knihu o tom, kde by to bolo ozaj a všestranne dokázané i vysvetlené. Nenašiel som, ani v cudzích rečiach — iba nábehy — iba kúsky.
Konečne v teologii mi prišlo na um: Keď sa to dokázať dá, podobným činom treba to dokazovať, ako iné pravdy viery. Chyť sa sám do toho!
Nuž čo som našiel, veľa rokov o tom rozmýšľajúc, a čítajúc zlaté zrnká i po knihách — to teraz i Vám predkladám. Prijmite to tak srdečne, ako Vám to podávam.
Postavil som sa prísno na stanovisko pravdy, a tak som hľadal. I Vy hľadajte len číru pravdu a presvedčíte sa, ako ja — že je to číročistá pravda, za ktorú nám treba premilostivému Božskému Srdcu na kolenách ďakovať. Veď od neho je všetko dobré — i toto ! Bez neho nič. — Že nám pritom i úcta a láska k našej Nebeskej Matke vzrastie, to je isté !
O veci tu napísanej kázal som prvý laz ešte pred prvou svetovou vojnou r. 1910 milým Šarišanom a Zemplínčanom — hlavne od Humenného — na pútnom mieste Panny Márie v Starejvsi v Poľsku. (Bolo ich so 400.) Nuž a potom prišiel ku mne statný Šarišan či Zemplínčan a srdečne vravel: Velebný Pane, zo srdca vám ďakujeme všetci ! Už som často počul o Panne Márii hovoriť, ale toto a takto som ešte nepočul. Nikdy nezabudnem na to, a ani ostatní nie ! To je pravá potecha pre rozum a pre srdce ! — V Bánovciach pri Trenčíne a inde podobne boli povďační za túto náuku. Nuž úfam sa, že bude na osoh a na potechu aj iným, čo ju tu obšírnejšie budú čítať.
Knižočka vyšla najprv v článkoch v časopise »Mariánska kongregácia«, ale 2. vydanie bolo rozšírené vydanie.
Matička Nebeská! Pomáhaj svojim deťom túto pravdu o tebe dobre pochopiť, ňou sa tešiť, podľa nej žiť — aby sme ju šťastlivé i na sebe skúsili a v nebeskej radosti večne ti i so Synom ďakovali. Amen !
Pôvodca.
Centová ťarcha na duši...
Komu by neprišla niekedy smutná, ťažká myšlienka o spasení duše: Či sa i ja spasím ? Aká bude moja večnosť ? Či nevýslovne šťastná a či nevýslovne nešťastná ? ...
Strašná je táto myšlienka, keď si ju človek k srdcu pripustí — centovou ťarchou zaľahne na biedne srdce ľudské ! Veď ešte i keď dobre žiješ, nikdy nie si istý, že neupadneš do ťažkého hriechu — a nevieš, nevieš, či ťa tak v hriechu smrť nezastihne... Boli, čo dobre začali, ale zle skončili...
Či by sme neboli radi, neďakovali Pánu Bohu na kolenách, keby nám čosi podal do rúk, čím by sme sa mohli zaistiť, uspokojiť ?
Nuž ďakujme Bohu ! Dal nám balzamu i na túto ranu srdca — a to je pravá úcta k Panne Márii. Môžeme sa zaistiť v tomto nebezpečenstve, lebo pravý ctiteľ Panny Márie nezahynie na veky !
Milý čitateľ, viem, že ti nič milšieho nemôžem povedať, ako potvrdiť teba a seba v katolíckom presvedčení, že pravý ctiteľ Panny Márie nezahynie, tak, aby si ani v pokušeniach, ani v temnostiach duše o tom nepochyboval.
Keď chceš vedieť, čo a ako budeme postupovať v knižočke, pozri si Obsah. Z neho to uvidíš. Najprv I. dokážeme si, že ozaj pravý ctiteľ Panny Márie nezahynie. Keď budeme o tejto pravde presvedčení, bude nám vítané II. vysvetlenie: ktože je pravý ctiteľ Panny Márie; a tým viac vysvetlenie ťažkostí, či so strany hriešnikovej, či so strany Panny Márie, či so strany Božej. — Ešte si potom III. rozlúštime na úplné uspokojenie podaktoré iné ťažkosti.
Duch Svätý, duch pravdy, osvieť náš ohraničený rozum, zažni chladné srdce, pohni slabú, ale úprimnú vôľu !
