pondelok 17. októbra 2016

Pravý ctiteľ Panny Márie nezahynie I.

1. »BRÁNA NEBESKÁ — oroduj za nás !«

V tomto volaní vidíme v zrkadle viery presvedčenie neomylnej cirkvi po celom svete. A to je: že Panna Mária je Brána, a to Brána nebeská ! Teda Panna Mária je naozaj brána, brána nebeská !

Nuž ale akáže by to bola brána, ktorou sa nevchádza ? Aká brána nebeská, ktorou sa nevchádza práve do neba ? Teda, keď je Panna Mária brána nebeská, to sa skrz Máriu vchádza do neba !

A ktože už, premilí, vojde skrz Máriu do neba — ak nie jej pravý ctiteľ ?!
Pre kohože bude bránou nebeskou, ak nie pre svojho pravého ctiteľa ?!
Teda pre pravého ctiteľa je Panna Mária bránou nebeskou !
Tu máme ani na dlani, že pravý ctiteľ Panny Márie nezahynie na veky.

2. Tie milióny kresťanov modlia sa ďalej: »Útočište hriešnikov, oroduj za nás !. Celá cirkev po celom svete vyslovuje svoju vieru, že tá, ktorá je Bránou nebeskou, je aj Útočišťom hriešnikov !

Nuž ale aké útočište hriešnikov by bola Panna Mária, keby nemohla aj hriešnika pripustiť pod svoje útočište, pod svoj plášť, aby ho zachránila od trestu hriechu, od večného ohňa — a bola takto ešte i pre neho bránou nebeskou ?

A pre kohože už bude najskôr útočišťom hriešnikov, ak nie pre svojho pravého ctiteľa ?!
Teda pravý ctiteľ Panny Márie nezahynie !

3. »Pomocnica kresťanov, oroduj za nás !« Hej, Panna Mária je pomocnica kresťanov, pevne to vyznávame s celým kresťanským svetom.

Ale akáže pomocnica kresťanov by bola Panna Mária, keby najpotrebnejšej pomoci a v najkresťanskejšej veci, vo spasení duše, nemohla dať ?

A komuže už dá tú najpotrebnejšiu pomoc, ak nie svojmu pravému ctiteľovi ?

Teda pravý ctiteľ Máriin nezahynie ! To nedopustí Brána nebeská, to nedopustí Útočište hriešnikov, nedopustí Pomocnica kresťanov !

4. Milióny volajú so sv. cirkvou: »Príčina našej radosti, oroduj za nás !«

Mária je teda príčina našej radosti, a akože by nebola príčina našej najväčšej a najpotrebnejšej radosti — radosti nebeskej ?!

Veď po litániách zas sa modlieva kňaz v mene celej cirkvi, v mene veriacich:

»Prosíme Ťa, Pane Bože, daj nám..., aby sme na slávnu prímluvu blahoslavenej Márie, vždy Panny, od prítomného súženia oslobodení a večným potešením obveselení boli.«

Teda nielen od terajšieho súženia oslobodzuje nás Pán Boh — jej slávnym orodovaním — ale vo večnosti obveseľuje nás aj večným potešením !

A zas po »Raduj sa, Kráľovná nebies« podobne sa modlieva kňaz:

»Bože ..., dovoľ, prosíme, aby sme skrze Rodičku jeho, Pannu Máriu, radosť života večného dosiahli.«

Hľa, neomylný hlas cirkvi v zrkadlách viery !

Nuž, ale komuže už vyoroduje tá verná Panna, aby tam vo večnosti »večným potešením bol obveselený«, aby dosiahol radosť života večného«, aby mu bola i »Príčinou radosti« nebeskej — ak nie svojmu ctiteľovi ?!

5. Aj Potešenie zarmútených je Panna Mária.

Akože by nás teda nemohla potešiť v najväčšej starosti, či spasíme svoju dušu ?!

Kohože už však poteší tou najväčšou potechou, ak nie pravého ctiteľa, ctiteľku ?!

6. A prečože voláme k nej: »Panna mocná, Panna dobrotivá, Panna verná ?!

Či nie preto, že je ozaj mocná, lebo všetko môže orodovaním u Syna, teda i do neba pomôcť ?! Či nie preto, že je pritom i dobrotivá ako matka, a verná ako nik na svete, najvernejšia, hlavne svojmu ctiteľovi, ctiteľke ?!

Hľa, ako skvele dokazujú čo už len samotinké litánie, že verný ctiteľ Panny Márie nezahynie: lebo veď táto Panna mocná, dobrotivá a verná je spolu i Brána nebeská, je útočište hriešnikov, Pomocnica kresťanov i v najkresťanskejšej veci, v spasení, je Príčinou našej najväčšej a najpotrebnejšej radosti, je Potešenie zarmútených v najväčšej starosti, o dušu !

7. V modlitbe »Zdravas Kráľovná, Matka milosrdenstva« zas vyznáva kňaz a ľud pri litániách i po sv. omši s miliónami katolíkov tú istú moc Panny Márie, len ešte srdečnejšie. Vrúcne sa modlí v mene sv. cirkvi:

»Obráť k nám tie premilosrdné oči svoje. A po tomto putovaní ukáž nám Ježiša, požehnaný plod života svojho. Ó milostivá, ó dobrotivá, ó sladká Panna Mária !«

A čo sa modlíme s celou cirkvou, to i veríme !

Teda ukázať nám môže Ježiša, požehnaný plod života svojho po tomto putovaní, po tomto živote. Pritom je milostivá, dobrotivá a sladká.

A komuže už ukáže Ježiša po tomto živote — ak nie svojmu vernému ctiteľovi, ctiteľke ? Komuže bude milostivá, dobrotivá a sladká, ak nie im ?!

Teda pravý ctiteľ Panny Márie nezahynie !

Hľa, ako krásne a jasne, nad slnko jasnejšie, dokazujú nám naše najobyčajnejšie modlitby — prevzácne zrkadlá viery — túto premilú pravdu !

Hej, čo sa modlíme s celou cirkvou — to i veríme s celou cirkvou ! To je naše katolícke presvedčenie !