1. »BRÁNA NEBESKÁ — oroduj za nás !«
V tomto volaní vidíme v zrkadle viery presvedčenie neomylnej cirkvi po celom svete. A to je: že Panna Mária je Brána, a to Brána nebeská ! Teda Panna Mária je naozaj brána, brána nebeská !
Nuž ale akáže by to bola brána, ktorou sa nevchádza ? Aká brána nebeská, ktorou sa nevchádza práve do neba ? Teda, keď je Panna Mária brána nebeská, to sa skrz Máriu vchádza do neba !
A ktože už, premilí, vojde skrz Máriu do neba — ak nie jej pravý ctiteľ ?!
Pre kohože bude bránou nebeskou, ak nie pre svojho pravého ctiteľa ?!
Teda pre pravého ctiteľa je Panna Mária bránou nebeskou !
Tu máme ani na dlani, že pravý ctiteľ Panny Márie nezahynie na veky.
2. Tie milióny kresťanov modlia sa ďalej: »Útočište hriešnikov, oroduj za nás !. Celá cirkev po celom svete vyslovuje svoju vieru, že tá, ktorá je Bránou nebeskou, je aj Útočišťom hriešnikov !
Nuž ale aké útočište hriešnikov by bola Panna Mária, keby nemohla aj hriešnika pripustiť pod svoje útočište, pod svoj plášť, aby ho zachránila od trestu hriechu, od večného ohňa — a bola takto ešte i pre neho bránou nebeskou ?
A pre kohože už bude najskôr útočišťom hriešnikov, ak nie pre svojho pravého ctiteľa ?!
Teda pravý ctiteľ Panny Márie nezahynie !
3. »Pomocnica kresťanov, oroduj za nás !« Hej, Panna Mária je pomocnica kresťanov, pevne to vyznávame s celým kresťanským svetom.
Ale akáže pomocnica kresťanov by bola Panna Mária, keby najpotrebnejšej pomoci a v najkresťanskejšej veci, vo spasení duše, nemohla dať ?
A komuže už dá tú najpotrebnejšiu pomoc, ak nie svojmu pravému ctiteľovi ?
Teda pravý ctiteľ Máriin nezahynie ! To nedopustí Brána nebeská, to nedopustí Útočište hriešnikov, nedopustí Pomocnica kresťanov !
4. Milióny volajú so sv. cirkvou: »Príčina našej radosti, oroduj za nás !«
Mária je teda príčina našej radosti, a akože by nebola príčina našej najväčšej a najpotrebnejšej radosti — radosti nebeskej ?!
Veď po litániách zas sa modlieva kňaz v mene celej cirkvi, v mene veriacich:
»Prosíme Ťa, Pane Bože, daj nám..., aby sme na slávnu prímluvu blahoslavenej Márie, vždy Panny, od prítomného súženia oslobodení a večným potešením obveselení boli.«
Teda nielen od terajšieho súženia oslobodzuje nás Pán Boh — jej slávnym orodovaním — ale vo večnosti obveseľuje nás aj večným potešením !
A zas po »Raduj sa, Kráľovná nebies« podobne sa modlieva kňaz:
»Bože ..., dovoľ, prosíme, aby sme skrze Rodičku jeho, Pannu Máriu, radosť života večného dosiahli.«
Hľa, neomylný hlas cirkvi v zrkadlách viery !
Nuž, ale komuže už vyoroduje tá verná Panna, aby tam vo večnosti »večným potešením bol obveselený«, aby dosiahol radosť života večného«, aby mu bola i »Príčinou radosti« nebeskej — ak nie svojmu ctiteľovi ?!
5. Aj Potešenie zarmútených je Panna Mária.
Akože by nás teda nemohla potešiť v najväčšej starosti, či spasíme svoju dušu ?!
Kohože už však poteší tou najväčšou potechou, ak nie pravého ctiteľa, ctiteľku ?!
6. A prečože voláme k nej: »Panna mocná, Panna dobrotivá, Panna verná ?!
Či nie preto, že je ozaj mocná, lebo všetko môže orodovaním u Syna, teda i do neba pomôcť ?! Či nie preto, že je pritom i dobrotivá ako matka, a verná ako nik na svete, najvernejšia, hlavne svojmu ctiteľovi, ctiteľke ?!
Hľa, ako skvele dokazujú čo už len samotinké litánie, že verný ctiteľ Panny Márie nezahynie: lebo veď táto Panna mocná, dobrotivá a verná je spolu i Brána nebeská, je útočište hriešnikov, Pomocnica kresťanov i v najkresťanskejšej veci, v spasení, je Príčinou našej najväčšej a najpotrebnejšej radosti, je Potešenie zarmútených v najväčšej starosti, o dušu !
7. V modlitbe »Zdravas Kráľovná, Matka milosrdenstva« zas vyznáva kňaz a ľud pri litániách i po sv. omši s miliónami katolíkov tú istú moc Panny Márie, len ešte srdečnejšie. Vrúcne sa modlí v mene sv. cirkvi:
»Obráť k nám tie premilosrdné oči svoje. A po tomto putovaní ukáž nám Ježiša, požehnaný plod života svojho. Ó milostivá, ó dobrotivá, ó sladká Panna Mária !«
A čo sa modlíme s celou cirkvou, to i veríme !
Teda ukázať nám môže Ježiša, požehnaný plod života svojho po tomto putovaní, po tomto živote. Pritom je milostivá, dobrotivá a sladká.
A komuže už ukáže Ježiša po tomto živote — ak nie svojmu vernému ctiteľovi, ctiteľke ? Komuže bude milostivá, dobrotivá a sladká, ak nie im ?!
Teda pravý ctiteľ Panny Márie nezahynie !
Hľa, ako krásne a jasne, nad slnko jasnejšie, dokazujú nám naše najobyčajnejšie modlitby — prevzácne zrkadlá viery — túto premilú pravdu !
Hej, čo sa modlíme s celou cirkvou — to i veríme s celou cirkvou ! To je naše katolícke presvedčenie !